Posledný týždeň som strávila v Slovinku, presnejšie v Julských Alpách v krásnom penzióne obklopenom horami. Pôvodný plán bol taký, že berieme bajky, čo to pobajkujeme, čo to poturistikujeme. To by som však nemohla mať nehodu na bajku hneď v prvý deň, keď sme sa vybrali na 'ľahkú ' obchádzku Bohinjského jazera. Na kamenistej, koreňmi popretkávanej a krásne popršanej lesnej ceste som sa hodila z bicyklíka o zem :) odniesla si to moja noha. Urobili sa mi tam dve diery, ktoré nechceli prestať krvácať. Auto vzdialené pár km od nás, obväz aj náplasť v nedohľadne. Dokonca začalo aj pršať. S bolesťami som však nasadla a doviezla sa k najbližšej krytej reštike.Druhý deň sa so zrejmých dôvodov mohla konať len nenáročná turistika respektíve prechádzanie sa. Mestská turistika v podobe nevelkej Ľubľany sa zdala byť ideálna. Prirodzene inklinujem k menším mestám, neprepchatými masami turistou a žijúcich si svojím životom aj počas vrcholu turistickej sezóny. Z pútavého rozprávanie Borisa Filana o Ľubľane a jeho láske k tomuto mestu, som sa tešila na jej čaro. Nič éterické, nohy podlamujúce ani mierne šteklivé sa nekonalo. Do mesta vstupujeme z vedľajšej nedialnicovej cesty. Všade sú bilbordy, je tam sivo. Cesty sú dostatočne široké s peknými cyklo chodníkmi. Parkujeme v centre, v podzemnej garáži. Prešli sme si centrum mesta. Dračí most, trojitý most, tržnicu so všadeprítomnými osami. Vyviezli sme sa lanovkou na hrad. Prešli si širšie centrum, aby sme zvesela skonštatovali, že však tá naša Bratislava nie je až taká katastrofa :)
Čo ma však zaujímalo bolo samozrejme aj mydlo a home made kozmetika. Celé som to nechala na náhadu, pretože sa mi ani trochu nechcelo chodiť niekoľko kilometrov mestom kôli malinkému obchodíku s glycerínovými mydlami. Takže v centre Lublany som narazila na dva obchody kde predávali aj mydlo. Jeden bol veľký obchod so suvenírmi. Dá sa teda predpokladať, že aj mydlo tam bude drahé. Lenže... mydlo. Už z fotky je jasné, že sa jedná o glycerínové mydlo (melt and pour soap), teda také kedy sa len mydlová hmota roztopí, nafarbí, navonia a vleje do nejakej formičky. A predávať túto vec za 8 eur je dosť. V druhom obchodíku nás mydlá vítali s veľkým rukou napísaným nápisom NATURAL SOAP, ani v tomto prípadne to čo ponúkali nebolo ani trochu natural a len z časti to bolo soap. Začala som byť trochu precitlivená na veci, ktoré sa nazývajú nesprávne. Predávať glycerínové mydlo a označovať ho ako ručne robené mydlo, mi príde rovnako absurdné, ako keby si kúpim v obchode upečený korpus a šlahačku v spreji. Doma rozbalím korpus, nastriekam naň šlahačku a budem hovoriť že som upiekla domáci koláč.
Na ozajsné mydlo a teda robené zo skutočných olejov metódou za studena som narazila v Kranjskej Gore :) Ani ich cena nebola šialene vysoká. Mali dokonca pár kúskov zabalených aj v plsti. Teraz trochu ľutujem, že som si nekúpila plstené. Mali tam obchodík, ktorý predával home made veci z okolie. Čiže nie len jeden výrobca, ale viacerí. Boli tam háčkované vecičky, pekné krabičky, lekváriky, výrobky z medu a pár takýchto mydielok.
Slovinsko mydlom určite prekvapilo.
  |
0 komentárov :
Zverejnenie komentára