Paríž, hľadanie mydla a vychutnávanie si pečiva

by Unknown 5.4.15 0 komentárov Mydlo Pecenie

Rozhodla som sa navštíviť Paríž, teda skôr vždy som tam chcela ísť a teraz nastal ten čas, zhoda všetkých potrebných okolností na túto cestu. Leteli sme z Bratislavy do temer Paríža a teda na letisko vzdialené vyše hodiny od mesta - Beauvais. Však ideme nízkonákladovkou, lebo čo iné by z Ba aj letelo. Hneď v prvý deň sme sa na radu kamošky Marianky rozdohli vypraviť sa k najznámejšiemu turistickému cieľu celého mesta. Áno, k Eiffelovej veži. Cieľ bol dostať sa na jej vrch. Asi hodinu pred otvorením sme sa už veselo motkali popod jej železné piliere, aby sme sa ďalšiu hodinu mohli drkotať na vetre a pozerať ako zvesela rastie dlhočižný hadík ľudí za nami. Preto treba kupovať lístky na všetky parížske atrakcie cez internet. Ja som však chcela všade študentskú zľavu :) tak som sa neodvážila na kúpu cez net. Výťah nás vyviezol na druhé poschodie, kde bolo treba prestúpiť. A potom sme sa ocitli hore. Pohľad super aj tá zima bola kvalitná. Pár fotiek cvak- cvak a šup ho dolu na kávičku a croissant.

Zaujímavé bolo, že v celom Paríži sa vyskytovali vojenské zložky. Chodili po troch s ťažkou výzbrojou, veľkými puškami, nie len malými pištolkami za pásom, ale s dlhými samopalmi. V maskáčovom odeve, čapičkami na hlave a ostražitým pohľadom.A že nie je vojna. Pri všetkých vstupoch, niekedy aj výstupoch nás kontrolovali. Otvorte kabelku, pri výstupe na Eiffelovku. Prebehneme si vás scanerom pri vstupe do múzea Louvre a po vystúpení z lietadla na letisku si vás pekne po troch naženieme do priesvitného chlievika v ktorom si pobudnete pol minúty. Nie to ešte aby ste si dovolili na letiskovej kontrole mať v kufri malý pohárik karamelu. Pôjde von aj téglik od mascarpone, čo na tom že je temer prázdny(ten som  našťastie ukecala, pretože som v ňom mala svoj tuhý šampón).

Prešli sme si najväčšie múzeum Louvre, ale najviac z celého pobytu nám učarovali záhrady vo Versailles. Počasie, ani okolnosti na vlakovej trati nám nepriali, ale to nás neodradilo. Pri hľadaní správnej cesty do najkrajších záhrad, sme narazili na rovnako blúdiacich Slovákov, takže sme neboli jediný. Na oficiálnych stránkach odporúčajú použiť linku RER C - teda vlaky. Super bolo zistenie, že to C sa vetví, teda nie je to len linka z bodu A do B, ale dostanete sa ňou všelikde. Ešte som sa dočítala, že treba ísť na RER C5, avšak nikde na informačných tabuliach to nebolo označené ako C5. Ďalšou super vecou bolo,že názvy staníc metra a RER vlakov sa nezhodovali. Čiže ste vystúpili na metre s nejakým názvom a o pár metrov bola linka RER vlaku a názov stanice bol iný. Neviem či je to na všetkých staniciach tak, ale my sme na takých vystupovali a nastupovali. Po nabratí správneho smeru a počkaním na príchod vlaku, nám už spomenutý slováci prišli oznámiť, že sa dozvedeli o spadnutom bicykli na vedení (!!!!) a že vlak nepôjde. Oni sa neveselí pobrali preč, my sme sa nevzdali. Bolo treba sa dostať na stanicu zvanú Versailles River Gauche, ale na mapke bola aj stanica Versailles Chantiers, nie veľmi vzdialená od paláca. Vybrali sme sa na ňu a dobre sme urobili. Odtiaľ to nebolo k palácu ďaleko (v porovnaní s nachodenými kilometrami v predošlých dňoch)

Záhrady boli perfektné, fontánky zučali a ja som si predstavovala ako chodím po záhradách v obrovských šatách so slúžobníctvom v pätách a šampanským v ruke :) V realite tam pobehovali aziati a zhotovovali selfie pri každej soške.

Prešli sme možno tretinu. Ale učite sa sem chcem ešte vrátiť. Predávajú aj dvojdňové vstupenky, to by bolo tak ideálne :)

Posledný deň patril mydlu. Bola sobota a lietadlo odlietalo až poobede. Na internete som našla pramálo obchodíkov s mydlom sídliacich v Paríži, moje naivné predstavy o tom, že ich tam bude minimálne jedna celá ulica sa rozplynulu. Vybrala som si 2 obdchodíky, jeden bol po príchode zavretý. Mali však aspoň super výklad, keď už som si nemohla kúpiť mydielko.

 V druhom som si kúpila mydelničku, čierne mydlo a vanilkový olej. Hralo to tam farbami, len škoda že mydielka nemali aspoň trochu zabalené, boli len tak na voľno a vône sa im navzájom miešali.